New York City, wait for me

Je to tak.

New York City je moja nová posadnutosť.

Môj nový cieľ, ku ktorému pomaly, ale isto kráčam.

Celé je to akási irónia, pretože ešte teraz si spomínam na obdobie, keď pre mňa NY znamenalo len mesto plné hluku, špiny a potkanov. Ešte väčšia irónia, keď si uvedomím, že môj pohľad zmenil obyčajný seriál, ktorý predstavuje len veľmi tenkú hranicu s realitou. 

Je fakt, že nemám poňatia aké to mesto skutočne je a akí ľudia ho tvoria. Neviem koľko percent v skutočnosti tvorí krása jeho nedosiahnuteľnosti, ktorou sa prezentuje. Počula som toľko kritiky a čítala som toľko chváli, ale nech už to boli akékoľvek názory, všetci povedali jedno a to isté = v tomto meste môžte byť kýmkoľvek chcete a nikto vás nebude súdiť.

Myslím, že práve tá voľnosť je taká lákavá. Síce si nie som istá či sa človek môže cítiť skutočne slobodný v meste plnom mrakodrapov, kde stráca výhľad na modrú oblohu... ale ako osobnosť vás nikto utláčať nebude. Veď tu žije toľko miliónov ľudí ! Kto by mal čas na tom preplnenom chodníku, v hemžiacom sa dave, rozmýšľať nad bezvýznamnou osobou, okolo ktorej práve prešiel ?! Myslíte si správne, ani jeden. Pre mňa ako pre človeka, ktorý často uvažuje nad názormi druhých a (čo nerada priznávam), niekedy sa ich obáva, je táto predstava krásnym snom.

Svet luxusu a nekonečných párty si nemôžu dovoliť všetci, ale vyjadriť svoju osobnosť - na to má právo každý jeden z nás. New York pre mňa znamená jedinú vec, vyjadrovanie vlastnej podstaty je v ňom jednoduchšie než kdekoľvek inde vo svete.

Mýlim sa ? Je to to veľmi pravdepodobné, ale koniec-koncov, aj tak na to prídem, až keď mesto navštívim.