A list of 50 Thank You-s

Príjemný posledný prázdninový večer.

Pár týždňov dozadu som pridala príspevok s piesňou Jasona Mraza, a musím sa priznať, že by som na blog najradšej každý deň pridala jednu z jeho skladieb. Je to môj najobľúbenejší hudobník rovno s Tomášom Klusom. Jeho hudba je tak trošku slepačou polievkou pre dušu.

Výnimkou nie je ani skladba 3 things. A ako to býva, pár dní dozadu som pri tejto piesni sedela, plakala a zmáčala vankúš na posteli. Poznáte ten pocit ?

Podstatou piesne sú tri veci, ktoré by človek mal urobiť, keď sa cíti, že jeho život sa "rozpadol".
1. Vyplakať sa.
2. Poďakovať životu.
3. Začať novú kapitolu.

Možno vás už napadlo, s pomocou nadpisu a druhého bodu, že ma v tomto článku čaká len jediné - na oslavu tohto leta chcem poďakovať za všetko.


01. Ďakujem za novo-objavenú lásku k pečeniu.
02. Ďakujem za náš dom, záhradu a prostredie, ktoré vytvára.
03. Ďakujem za smiech, taký príjemný a srdečný, že sme sa cez leto smiali celé hodiny.
04. Ďakujem za jógu, pretože s ňou, v mojom živote, je mi lepšie.
05. Ďakujem za vymoženosti a pohodlnosť dnešnej doby.
06. Ďakujem za to, že sa mi tej pohodlnosti dostáva.
07. Ďakujem za úprimné rozhovory, pri ktorých čas plynie a mne sa nechce prestať rozprávať.
08. Ďakujem za psíky, pretože si tak ľahko rozumieme.
09. Ďakujem za nášho psíka.
10. Ďakujem za priateľov, ktorí ma neustále učia.
11. Ďakujem za umelcov, ktorí mi svojím dielom dodávajú energiu.
12. Ďakujem za zlyhania, lebo tie ma posúvajú ďalej.
13. Ďakujem za úspechy.
14. Ďakujem za sezónne ovocie (jednak nemusím zaň platiť, keď rastie doma), chutí lepšie než čokoľvek iné.
15. Ďakujem za kvety a sľubujem, že sa o tie svoje budem starať lepšie.
16. Ďakujem za čokoládu.
17. Ďakujem za zdravé vlasy a nedokonalú pleť.
18. Ďakujem za seriály, lebo lepšie sa snáď čas strácať ani nedá.
19. Ďakujem za knihy.
20. Ďakujem za plač, príšerné nálady a dni, keď neviem čo ďalej.
21. Ďakujem za očakávaný ranný pokoj, keď sa mi chcelo privstať.
22. Ďakujem za vtáčí štebot, ktorý sprevádzal tie rána.
23. Ďakujem za hádky a uzmierenia.
24. Ďakujem za možnosť písať tento blog.
25. Ďakujem za inšpiratívnych ľudí, či youtuberov, či bloggerov alebo známe a neznáme osobnosti.
26. Ďakujem za meditácie, podarené či menej podarené.
27. Ďakujem za upršané leto, pretože prírode by nemohlo prospieť viac.
28. Ďakujem za jedlo, ktoré máme každý deň na stole.
29. Ďakujem za čistú pitnú vodu.
30. Ďakujem za spontánne momenty.
31. Ďakujem za nevydarené plány, lebo to má vždy svoj význam.
32. Ďakujem za možnosť študovať, síce občas nadávam.
33. Ďakujem za jednodňové letné výlety.
34. Ďakujem za dovolenku v Tatrách, kde sloboda naberá úplne nový význam.
35. Ďakujem za filmové večery.
36. Ďakujem za celú svoju rodinu, ktorá skutočne je tá najúžasnejšia, napriek svojim zaužívaným chybám.
37. Ďakujem za splnené priania.
38. Ďakujem za všetky piesne, ktoré spievam a robím tak z celého srdca.
39. Ďakujem za to, kto som.
40. Ďakujem za motivačné obrázky a citáty.
41. Ďakujem za slnečné dopoludnia a popoludnia, keď sme čerpali zo slniečka vitamín D.
42. Ďakujem za miesto(a), ktorým hovorím domov.
43. Ďakujem za rozprávky, lebo tam sa na zázraky ešte verí.
44. Ďakujem za tých so "psími čumákmi".
45. Ďakujem za úsmevy.
46. Ďakujem za medvedie objatia i objatia.
47. Ďakujem za pohodlné pyžamo, teplú posteľ a kvalitný spánok.
48. Ďakujem za možnosť cestovať a spoznávať.
49. Ďakujem za leto plné zážitkov, večerov s priateľmi, rozhovorov s rodinou, zaujímavých kníh, poučných filmov, veselých aj smutných chvíľ.
50. Ďakujem za život.

Päťdesiatka mi prišla taká symbolická. Písala sa príjemne a myslím si, že to je fér spôsob ako zakončiť letné prázdniny 2014. Toto leto si to zaslúži. 

A ak sa vám chce ďakovať, vyzývam vás na spísanie podobného zoznamu. 

Veľa šťastia a síl do nového školského roka.

My weird way of blogging

Hey.

Tentokrát som zapla notebook s tým, že idem písať. Jednoducho a prosto si sadnem, otvorím Word a budem písať. Jednoduché či zložité vety, čo ma napadne. Ale potom spontánne otváram BlogSpot a mám potrebu sa s vami, drahí čitatelia, o niečo podeliť.



Moje príspevky nie sú pravidelné. Nie sú si témou ani podobné. A mrzí ma, ak vás moja aktivita hnevá.

Nie som typický bloger, ktorý ma svoju skupinu čitateľov, pripravuje príspevky dopredu a hľadá témy. Prácu takých ľudí veľmi obdivujem, pretože si vyžaduje neustálu pozornosť a kreativitu. Ja som to skúsila tiež. A netvrdím, že by to nešlo. Nápadov mám mnoho, veľakrát až detailne premyslených. Problém so mnou nastal až keď došlo na písanie daného článku. Bol tak naplánovaný, až nebolo možné pri ňom vymyslieť niečo spontánne, niečo čo by pri jeho písaní prekvapilo aj mňa.

Neskôr som skúsila písať tzv. foto denník, ktorý má kopu fotiek a pár slov. Pri ktorých sa síce môžem vyhrať dosýta, ale buďme úprimní. Som príliš lenivý človek na nosenie foťáku kamkoľvek sa pohnem. A môj mobil fotí príšerne. Ďalšia vec je fotiť a zverejňovať osobné fotografie. To nie je pohodlná záležitosť, aspoň nie pre mňa. Takže prepáčte, aj v tejto kategórií som stroskotala.

Dlhodobo a viackrát som rozmýšľala čo spraviť, aby som blog písala spôsobom, ktorý ma napĺňa a nie tým, ktorý mi "kradne" čas.

... lebo mne pri písaní ide o to ako človek fantazíruje, hrá sa so slovíčkami a sem-tam hodí čitateľovi hádanku, ktorú možno na prvýkrát nepochopí. Vytvára nové prirovnania, metafory a zároveň poskytuje ostatným ľahké, oddychové čítanie. (Neviem či sa mi to darí, to musíte posúdiť vy.;))

Na veľa som neprišla.

Ale!

Sem-tam sú chvíle, keď sa nápad na článok jednoducho objaví. A je to taký nápad,  z ktorého som nadšená a neviem sa dočkať kedy ho napíšem, pretože presne spĺňa všetko čo ma pri písaní baví. Má ľahkú, často nepodstatnú tému, dá sa v ňom vyhrať a možno i inšpirovať. (To mi pripomína, že možno áno, a možno nie sa tu časom objaví článok o jeseni - nič po mne nehádžte - leto ešte je, ja ho registrujem a stále vychutnávam.)

Otázne teraz už je len to, či ste ochotní čítať. Baví vás to? Ak si nie ste istí, skúste si prečítať tento alebo tento článok. Možno i oba. Takým štýlom to teraz totiž chcem viesť.

A aby bolo už úplne jasno...

Nečakajte pravidelnosť. Nikdy som v nej nebola dobrá. Nedokážem ani odcvičiť jógu každý deň, hoci si bez nej už život neviem predstaviť. S behaním to mám podobne. A ak mám byť úplne úprimná, jediná pravidelná záležitosť je u mňa školský rozvrh hodín a dni v týždni. Takže možno prispejem raz za mesiac a možno bude aj mesiac, keď nenapíšem.

No odmietam odstrihnúť tento blog úplne, lebo by som sa aj tak opäť vrátila.

Ďakujem za pochopenie a teším sa, ak ostávate i naďalej. Pekný večer.



PS: Pokojne sa vyhrajte so slovíčkami aj v komentároch, ja vám taaakto rada odpoviem.

VISUAL INSPIRATION: Hot tubs and Spa


Pred pár dňami (týždňami) sme v letnom duchu oddychovali v Tatrách. Prechádzky v prírode a poznávací výlet doplnil i pobyt v aquapark&spa centre. Výrivky, bazény a masážne prúdy vody... Tak tie mi teda pripomenuli ako veľmi som také niečo potrebovala. A hoci je vonku dusno a teraz je tá najmenej vhodná doba na 30 stupňov teplú termálnu vodu, choďte. Zrelaxujte sa a večer padnete do postele s príjemnou únavou.