My weird way of blogging

Hey.

Tentokrát som zapla notebook s tým, že idem písať. Jednoducho a prosto si sadnem, otvorím Word a budem písať. Jednoduché či zložité vety, čo ma napadne. Ale potom spontánne otváram BlogSpot a mám potrebu sa s vami, drahí čitatelia, o niečo podeliť.

Moje príspevky nie sú pravidelné. Nie sú si témou ani podobné. A mrzí ma, ak vás moja aktivita hnevá.

Nie som typický bloger, ktorý ma svoju skupinu čitateľov, pripravuje príspevky dopredu a hľadá témy. Prácu takých ľudí veľmi obdivujem, pretože si vyžaduje neustálu pozornosť a kreativitu. Ja som to skúsila tiež. A netvrdím, že by to nešlo. Nápadov mám mnoho, veľakrát až detailne premyslených. Problém so mnou nastal až keď došlo na písanie daného článku. Bol tak naplánovaný, až nebolo možné pri ňom vymyslieť niečo spontánne, niečo čo by pri jeho písaní prekvapilo aj mňa.

Neskôr som skúsila písať tzv. foto denník, ktorý má kopu fotiek a pár slov. Pri ktorých sa síce môžem vyhrať dosýta, ale buďme úprimní. Som príliš lenivý človek na nosenie foťáku kamkoľvek sa pohnem. A môj mobil fotí príšerne. Ďalšia vec je fotiť a zverejňovať osobné fotografie. To nie je pohodlná záležitosť, aspoň nie pre mňa. Takže prepáčte, aj v tejto kategórií som stroskotala.

Dlhodobo a viackrát som rozmýšľala čo spraviť, aby som blog písala spôsobom, ktorý ma napĺňa a nie tým, ktorý mi "kradne" čas.

... lebo mne pri písaní ide o to ako človek fantazíruje, hrá sa so slovíčkami a sem-tam hodí čitateľovi hádanku, ktorú možno na prvýkrát nepochopí. Vytvára nové prirovnania, metafory a zároveň poskytuje ostatným ľahké, oddychové čítanie. (Neviem či sa mi to darí, to musíte posúdiť vy.;))

Na veľa som neprišla.

Ale!

Sem-tam sú chvíle, keď sa nápad na článok jednoducho objaví. A je to taký nápad,  z ktorého som nadšená a neviem sa dočkať kedy ho napíšem, pretože presne spĺňa všetko čo ma pri písaní baví. Má ľahkú, často nepodstatnú tému, dá sa v ňom vyhrať a možno i inšpirovať. (To mi pripomína, že možno áno, a možno nie sa tu časom objaví článok o jeseni - nič po mne nehádžte - leto ešte je, ja ho registrujem a stále vychutnávam.)

Otázne teraz už je len to, či ste ochotní čítať. Baví vás to? Ak si nie ste istí, skúste si prečítať tento alebo tento článok. Možno i oba. Takým štýlom to teraz totiž chcem viesť.

A aby bolo už úplne jasno...

Nečakajte pravidelnosť. Nikdy som v nej nebola dobrá. Nedokážem ani odcvičiť jógu každý deň, hoci si bez nej už život neviem predstaviť. S behaním to mám podobne. A ak mám byť úplne úprimná, jediná pravidelná záležitosť je u mňa školský rozvrh hodín a dni v týždni. Takže možno prispejem raz za mesiac a možno bude aj mesiac, keď nenapíšem.

No odmietam odstrihnúť tento blog úplne, lebo by som sa aj tak opäť vrátila.

Ďakujem za pochopenie a teším sa, ak ostávate i naďalej. Pekný večer.



PS: Pokojne sa vyhrajte so slovíčkami aj v komentároch, ja vám taaakto rada odpoviem.