It was a good one, the 2014.

A že bol dobrý, 2014.

Myslím, že tá veta stačí. Od rána sa snažím napísať článok o tomto roku, zapísať si momenty a pocity, ktoré stáli za to. No celé by to bolo nasilu. 2014 bol skutočne ten najlepší doposiaľ, ale nie tak pre zážitky či precestované miesta - toho príliš nebolo. Skôr niečo ako, nazvime to, osobný vývin. Alebo akési objavovanie vlastnej osobnosti. Asi zniem ako uletený člen #NewAge doby. Ale to nie som. Som len veľmi spokojná s tým, čo mi tento rok ponúkol, či v podobe kníh, či v podobe hudby a filmu alebo jednoduchých myšlienok. Skutočne som sa s vami chcela podeliť o tie najmilšie zážitky, drobnosti, ktoré sa mi prihodili, ale štyri hodiny som nevedela nájsť správnu formuláciu slov. A tak si začínam myslieť, že to snáď boli také magické chvíle, že jednoducho nie sú správne slová na to, aby som vám ich opísala tak, aby ste to cez ne "cítili." Stručne vám prezradím, že za tých dvanásť mesiacov som sa občas cítila ako princezná, niekedy ako hippík vzdialený celému spoločenskému systému, no a potom boli aj chvíle kedy zo mňa jednoducho bola len dcéra, kamarátka či smutná zlomená duša. To je, drahí, čaro života. Určite ho poznáte. Chcem len povedať, bolo to fajn. Bolo to vyvážené a nové.

Je tu však jedna vec, ktorú by som rada zaznačila. Chcem si pripomenúť a predstaviť vám dušičku, ktorá našej rodine túto jeseň odletela niekam do neznáma. Do neba? Myslím. Osobne týchto 365 dní venujem jemu, nášmu psovi, ktorý si odžil nádherných 12 rokov bláznovstiev. Bol to priateľ s obrovskou psou osobnosťou.

Som za tento rok vďačná. Za tento blog tiež. Hoci neprispievam veľa, pár čitateľov sem občas zavíta. Celková návštevnosť od založenia blogu prekročila 10 000 a členov-čitateľov je už 17, čo je pri mojej neaktívnosti skutočne nepochopiteľné. Ďakujem.

A... áno! 2015-tka už vytláča 2014-tku z kalendára. K nej len toľko, že tentokrát ju budem vítať pokojne a bez očakávaní, tak prirodzene. Nevkladám do nej žiadne nádeje, pretože nemám na to dôvod a ani ju neprosím, aby bola lepšia, lebo ja verím tomu, že budem. Teším sa ako sa z nás stanú priateľky. Čo vy? Ako ju privítate? Prajem vám, aby bola úplne podľa vašich predstáv. Krásny, úspešný a predovšetkým šťastný nový rok!

Vaša V.

x

Thoughts for Wednesday: Self-love

Viete, že keď som s týmto blogom začínala, chcela som, aby bol motivačný ? Prvých pár dní sa to darilo, ale potom som zistila, že ani zďaleka v sebe nemám toľko energie, aby som písala články, ktoré ju majú dodávať iným. Po dvoch rokoch som však na tom lepšie a neviem čo je lepší zdroj optimizmu než slová písané zo srdca. 

Bývala som smutná, nahnevaná, nespokojná... Stále to sem-tam príde, škaredé myšlienky ma zrážajú na kolená a mám zlý deň, týždeň či obdobie. No každým dňom je to lepšie. 

Odkedy vnímam a viem, že dávať lásku sebe je prvoradé a vôbec nie sebecké. 

Začať ľúbiť seba sa zdá ťažké, obzvlášť pre to ako na nás spoločnosť tlačí a my si myslíme, že jednoducho nepasujeme do ideálu dokonalosti. Háčik je však v tom, že dokonalosť proporcie nemá. Všetci sme iní a perfektní presne tým spôsobom, akým sme. Je problém to akceptovať ? 

Na začiatku je to obtiažne, zdá sa to nemožné. Pri každej pozitívnej myšlienke o našom vzhľade nás to zhodí späť dolu, pretože pochybujeme o tom, že by to mohla byť pravda - napríklad, že väčšie boky sú ženské, že veľké oči sú atraktívne a aj štíhla, chudá postava sa mužom páči.

Ale aj keď tá pozitívna myšlienka opadne, vymyslite si okamžite druhú. Pretože nejako a niekde začať treba.

Seba-láska je dôležitá a buduje sa celý život.

"Until you make peace with who you are,

 you will never be content with what you have."

O seba-láske píšu mnohí a veľa. Požičiam si od nich radu, ktorú používajú často - neporovnávajte sa s ostatnými. Je to náročná úloha, pretože sme len ľudia. Navyše ľudia vychovaní k súťaživosti, no napriek tomu, keď "neporovnávanie" zaradíte do každodenného života, bude vám skvelo. Konečne budete vidieť na sebe to dobré, pozitívne a pekné.

Budem vám držať palce.

x

VISUAL INSPIRATION: Autumn

Príjemné nedeľné popoludnie.

Ako ste prežili prvé dni v škole ? Počasie už zďaleka nie je také teplé ako v lete, hoci to tiež nebolo to pravé letné. Dni sú preliate dažďovou vodou a slnko sa skôr schováva ako by malo spríjemňovať jesenné dni. A k tej jeseni...

Síce ešte oficiálne neprišla, ale vonku to tak už rozhodne vyzerá. No aby nebola sychravá aj vaša nálada, píšem vám tento článok. Chcem vyzdvihnúť tie krásne okamihy troch nasledujúcich mesiacov.

Už je otázkou len pár dní, kým listy na stromoch zožltnú, sčervenajú a zhnednú. Prichádza čas plný zámienok na dobrý, chutný a voňavý čaj ako aj zámienky na lahodne sladkú horúcu čokoládu neskoro večer. Večery budú tmavnúť skôr, ale to je len dôvod na dobrú knihu či príjemný film. Platí i pre upršané dni.

Stále nemáte dosť ?

Ak ste ako ja - spomeňte si na tie huňaté svetríky.

Lepšie ?

Stále nie ?

Tak nech sa páči, jedna z mojich obľúbených vizuálnych inšpirácií. ;-)

Všetky obrázky boli nájdené na Pintereste.