Čo mi priniesol prvý ročník na strednej a internát?

Ahoj, opäť ja. V. si užíva prvé týždne školských radovánok, takže zaskakujem. Jemne oneskorený článok ale možno pomôže vystrašeným prvákom, ktorý ešte nevedia či ich výber bol správny a hľadajú únikovú cestu. Aký bol môj prvý rok na strednej? Ehm, poviem vám, na prechádzku ružovou záhradou sa to ani z časti nepodobalo. Bola som z tých problémových, ktorých zmena prostredia dokonalo vydesila. Samozrejme k tomu pridal fakt, že som na internáte. Celý polrok som zvažovala prestup a až na konci roku som si vydýchla a priznala, aká by som bola hlúpa keby prestúpim. Škola a dokonca aj intrák mi dali veľa. Keby nič iné tak výlet do Paríža, návšteva Oswienčimu a kurz bojového umenia (Aikido) tvoria vrchol mojej spokojnosti. To si človek uvedomí až po čase. Ja keď sa obzriem dozadu na uplynulý šk. rok 2012/2013 som celkom spokojná a viem si spomenúť na kopu zážitkou a príhod. Takže, milí prváci, dajte škole, novému kolektívu, poprípade internátu aspoň polroku šancu a skúste si to naplno užiť. Myslite na to, že je to šanca začať od znovu, takže ju nepremrhajte a dobre sa zapíšte či už u spolužiakov alebo učiteľov (ak sa u učiteľov dobre zapíšete nebudú na vás v priebehu roku takí prísni ;-)).

Stredná umelecká a kombinovaný internát so športovcami. Kto nezažil nepochopí. Srandujem, samozrejme. Nudila som sa často, nie som ten akčný tip, a dokonca mám asociálnu poruchu, takže s navezovaním priateľstiev to u mňa išlo ťažko. Ale užila som si aj kopu zábavy, smiechu, nič nerobenia, sledovania animákov, vysedávania a komentovania športovcov na balkóne, v skratke, množstvo intrákových pôžitkov.

Ako napríklad upratovanie. Flákané, povrchné upratovanie, s výnimkou dňa zaznamenaného na fotke, tesne pred koncom roku. Túto malú ufúľanú izbyčku, ktorá toho už veľa prežila a vedela by dať námet na fúru filmov, s výhľadom na bežecký štadión, sme si posledný mesiac prefarbili na fialovo a konečne zútulnili. 

Moja prvácka izba. Čo sme sa v nej nanadávali na ranné vstávanie, bordel v izbe, buzerujúcu vychošku pripomínajúcu svojou ochotou dozorcov v nápravných zariadeniach, na nočný hluk a hlučnú hip-hopovú hudbu nami neobľubovanú. Nočné filozofické rozhovory naopak stáli za to, dokonca aj tie námesačné.

Prvák bol pre mňa po psychickej stránke naozaj ťažký, často som všetko videla čiernobielo a chcela odísť, no nič nie je také ako sa na prvý pohľad zdá. Škola je len škola, ty si ju musíš zamilovať prostredníctvom ľudí a zážitkov, to platí aj o internáte. Možností je veľa. Práce v škole tomu úmerne. U mňa, kreslenia a kreslenia, zátiší a zátiší plus čo to z teórie a bežného učiva.

Ako každá poriadna intráková izba, bola aj tá naša (bez dovolenia) pooblepovaná plagátmi. Z tých bielych ušpinených stien by každý chytil poriadne deprsívnu náladu. Fotka s kamarátmi na poličke taktiež nemôže chýbať. Ptipomína totiž čo na teba každý piatok čaká doma.

Ešte aj v tomto ročníku niekedy praktizujem odrátavanie dní do piatku. Myslím, že nik sa tak neteší na piatok ako decká chodiace na intrák. Prvé dva dni sa tešíte na stredu, keď je streda poviete si : "Zajtra je už štvrtok! Balíme sa." , a vo štvrtok? Pochopiteľne : "Zajtra je konečne piatok!" 

Prajem vám lepší prvý ročník ako som mala ja a kopu smiechu a zážitkov, čo by bola škola bez smiechu a zábavy? Maximálne tak vezenie, nie je tak? 

K.